Strácame v lete chuť na jedlo?

Fakt, že človek pri vysokej teplote prostredia nemá chuť na jedlo, zatiaľ čo v chladnom prostredí sa jeho príjem zvyšuje, je pravdivá. Prečo je to tak?

Naše chute a preferenciu stravy ovplyvňuje teplota prostredia aj ročné obdobie. Náš organizmus vníma teplotu prostredia v akom sa nachádza. Chlad stimuluje centrá pre príjem potravy. Chladové podnety podporujú príjem potravy a naopak zvýšená vonkajšia teplota pôsobí na príjem potravy tlmivo.

Vo veľkých horúčavách ľudia strácajú chuť na jedlo.

Jedná sa o teplotu, ktorá je fyzikálnym podnetom pre potravové hypotalamické centrá. Fakt, že človek pri vysokej teplote prostredia nemá chuť na jedlo, zatiaľ čo v chladnom prostredí sa jeho príjem zvyšuje je pravdivá.

Zmeny teploty sú registrované vo vnútorných termoreceptoroch, napríklad v hypotalame a podieľajú sa tak na krátkodobej aj dlhodobej regulácií príjmu potravy. V zimnom období sa tak v ľudskom organizme ukladá zásobný tuk a dochádza tak lepšej tepelnej izolácií organizmu. Vytvárame si zásoby, aby nám bolo teplejšie.

V lete človek potením stráca z organizmu vodu spolu s minerálnymi látkami a vitamínmi.

Odporúčam tak zvýšiť denný príjem vitamínov skupiny B, vitamínu C, vápnika, horčíka, sodíka a organických kyselín. Vhodné je vyberať si jedlá s vysokým obsahom vody – ako sú rôzne polievky, čerstvé zeleninové šaláty s rajčinami. Naopak nevhodné sú alkoholické nápoje a ťažké jedlá na trávenie.

Pri náročnejšie stráviteľných jedlách ako je napríklad segedínsky guľáš sa mnoho energie sústredí práve na trávenie tohto jedla a v lete kedy sme unavení zo slnka nám ešte väčší odber energie spôsobí veľkú únavu. Aj preto siahame po ľahších jedlách, aby sme si energiu šetrili.

Zaujímavosťou je, že čím chladnejšie potraviny a nápoje budete v horúčavách piť, tým viac sa budete potiť. Telo vyrovnáva teplotu vo vnútri organizmu a tak bude chladený nápoj v tele prirodzene otepľovať. Preto v Afrike pijú neuveriteľne osviežujúci horúci mätový čaj a nie ľadovú kolu.

Naopak v zime potrebuje organizmus na tvorbu tepla a udržania teploty organizmu viac energie a tak ťažšie jedlá nám nerobia problém, viac nám prospejú. Jedálniček na mieru? >>

Mali by sme počúvať svoje telo? Potrebuje náš organizmus iné potraviny počas leta a iné cez zimu?

Určite by sme mali počúvať svoje telo a jeho skutočné prirodzené potreby. Ísť proti prírode a proti sebe sa nevypláca. Telu sa prirodzene žiada, čo v danom období dozrieva alebo kvitne. Platí to hlavne pre jarné, letné a jesenné mesiace.

Na zimu si môžeme naše potraviny či bylinky bohaté na živiny, uskladniť. Príroda to zariadila veľmi dobre.

V lete sme viac vystavený slnečnému žiareniu, máme lepšiu náladu viac energie ako v zime.

Viac sa nám žiada šťavnaté ovocie či chutný zeleninový šalát, ktorý hraje farbami a je bohatý na vodu, vitamíny a minerály, ktoré v lete veľmi potrebujeme, ako ochranu pred UV žiarením a stratami vody potením. Letný jedálniček >>

V lete potrebujeme tiež menej energie, pretože tepelné straty organizmu sú menšie. Potrebujeme tak menej tuku a žiadajú sa nám viac nízkoenergetické pokrmy. Veľmi obľúbený je vodný melón, ktorý je bohatý na vodu, je sladký a je veľmi osviežujúci.

Potrebujete schudnúť? Otestujte sa v krátkom dotazníku,

Veľký význam má zameriavať sa na sezónne potraviny.

Čerstvo dozreté potraviny majú najvyšší obsah mikroživín a sú tak najkvalitnejšie. Akákoľvek úprava potravín pre dlhšiu skladovateľnosť narúša istým spôsobom zloženie potraviny a tak jej čerstvosť nedokážeme polnohodnotne nahradiť.

Môžeme potraviny chemicky upravovať, pridávať konzervačné látky, zohrievať, zmrazovať, či inak upravovať aby sme ich mohli jesť aj v iné obdobie ako v čase dozretia, ale ich stav najvyššej kvality neudržíme. Každé ročne obdobie má svoje špecifiká aj organizmus má iné nároky na príjem makro a mikro živín.

Kým v lete získavame vitamín C z drobného bobuľového ovocia, v zimnom období ho získavame z kvasenej kapusty alebo kiwi.

Tým, že vieme zeleninu a ovocie uskladniť aj počas zimného obdobia v kombinácii s dovozom potravín z exotických krajín si vieme počas celého roka krásne zabezpečiť dostatočné množstvo všetkých potrebných látok a ostať tak fit a zdraví.

Ako by sme teda mali meniť naše stravovacie návyky počas roka, aby sme sa stravovali sezónne a zároveň zdravo?

Sezóna nám ponúka široké spektrum potravín najmä od jari do jesene. Potravinové reťazce aj farmári tieto potraviny v danom období ponúkajú a tak si máme možnosť vyberať to, čo práve dozrelo.

Najideálnejšie je ak máme vlastnú záhradku plnú voňavých darov prírody alebo nakupujeme od malých farmárov alebo na trhovisku.

Tým, že príroda nám ponúka všetky potrebné potraviny na dané obdobie, stačí si ich kupovať či pestovať a priamo konzumovať. Jedná sa najmä o zeleninu, ovocie a bylinky.

V jari si vyberáme najmä čerstvú zeleninu a kúzelné bylinky ako pažítku, reďkovku, žeruchu, mätu, bazalku, petržlenovú vňať alebo z ovocia už máme v máji aj čerešne.

Nezabúdajme aj na čerstvú nepasterizovanú májovú bryndzu. Vyrába sa len z čerstvého ovčieho hrudkovitého syra. Obsahuje veľa probiotických baktérií, ktoré priaznivo ovplyvňujú imunitný systém a alergické ochorenia. Kúpite ju však len priamo na salaši, v miestnych výrobniach či na pultoch malých predajcov, ktorí ju dovážajú.

V lete odporúčam “naše slovenské zlato” a to je drobné bobuľové ovocie

ďalej hrach, uhorky, papriku, paradajky, šaláty, broskyne, melóny a slivky. V jeseni si vyberajme cviklu, tekvicu, kapustu, kel, zemiaky a z ovocia hrozno, jablká, hrušky a čučoriedky.

V zime prirodzene konzumujeme potraviny, s dlhou dobou skladovateľnosti ako sú zemiaky, koreňová zelenina, jablká, a kyslá kapusta. V zime máme možnosť dokúpiť si dovezené potraviny z exotiky či zahraničia a spestriť si tak jedálniček navýšením mikroživín čiže vitamínov a minerálov.

Sú domáce potraviny zdravšie, alebo by sme sa skôr mali zameriavať na kvalitu a aký je zdroj týchto potravín?

Najlepšie sú lokálne, voňavé, chemicky neošetrené potraviny z vlastnej záhradky alebo overeného farmára vypestované na kvalitnej pôde. Kvalitu potravín ovplyvňuje mnoho faktorov, nie je to ani tak o tom, či sú paradajky zo Španielska alebo zo Slovenska, ale v akých podmienkach sa pestovali a dopestovali.

Správna otázka je či je pôda v ktorej sa budú rajčiny pestovať dobre pripravená, aby poskytla rajčinám správne živiny. Na kvalitu potravín vplýva kvalita pôdy, počasie, voda na polievanie, hnojivá či postreky a ďalšie ošetrenia na dlhšiu trvanlivosť.

Zameriavajme sa hlavne na kvalitu potravín.

Zaujímajme sa vedome o zdroj a kvalitu potravín. V malých zelovoc obchodíkoch, u farmára  či v malých potravinových reťazcoch sa môžete dozvedieť viac o pôvode, vypestovaní či kvalite potravín. Pýtajte sa, čítajte, vyberajte si. Dnes sa kvalita potravín zhoršuje aj preto, že ničíme životné prostredie.

Čím viac budeme devastovať prírodu, tým horšiu kvalitu potravín budeme mať.

Počasie, kvalitu pôdy a vody vieme ovplyvňovať a pripraviť tak lepšie podmienky pre vypestovanie kvalitných potravín plných dôležitých živín. Takto si zlepšíme zdravie aj imunitu.

Sú dovážané potraviny zdravé?

Na Slovensku máme potravinové reťazce ktoré predávajú letecky dovážané dozreté potraviny na okamžitú konzumáciu bez chemického ošetrenia. Je tak možnosť konzumovať aj exotické potraviny vo vysokej kvalite.

Náš organizmus si už na exotické ovocie zvykol, také banány či citrusové ovocie máme na pultoch už pár desaťročí a bola by škoda ich konzumáciu vylúčiť len preto, že nie sú naše.

Banány majú vysoký obsah draslíka a také kiwi zase najvyšší obsah vitamínu C.

Má zmysel však pozerať na kvalitu potravín, hlavne pre osoby s nižšou imunitou, deti, tehotné ženy či seniorov. Kombinácia dovážaných potravín s prevahou sezónnych potravín v našich zemepisných šírkach je tá zlatá stredná cesta. Letný jedálniček >>

Ak nemáme vlastnú záhradku, ako by sme si mohli oživiť náš jedálniček?

Na spestrenie jedálnička sú veľmi vhodné bylinky po domácky vypestované. Dnes už nájdete na trhu predajcov celého setu pestovania byliniek v domácom prostredí a tak máte vždy po ruke čerstvú bazalku, mätu, žeruchu, pažítku, medovku, petržlenovú vňať.

Alebo si môžete doma vypestovať aj “mikrogreens” a obohatiť si jedálniček klíčkami horčice, kapusty, slnečnice a podobne. Týmto spôsobom príjmete do tela omnoho viac potrebných mikroživín ako sú vitamíny a minerály. Takto magicky ozdobené jedlo lahodí nielen oku ale aj telu.

Je lokálne ovocie a zelenina pre naše telo najvhodnejšie?

Áno. Organizmus človeka sa prispôsobuje prostrediu v akom žije. Ak niekto celý život konzumuje naše slovenské potraviny, jeho organizmus sa prispôsobil príjmu a skladbe našich potravín. Živiny môžeme však prijímať z rôznych zdrojov, aj z exotických aj z domácich.

Tu by som však spomenula skôr ošetrenie potravín a podmienky v akých boli pestované. V každej krajine sa môžu používať rôzne postreky a líšia sa spôsoby ošetrenia potravín. Obsah, zloženie a podmienky prepravy potravín sa medzi Francúzkom, Brazíliou a Čínou líšia.

Senzitívnejsie osoby a osoby s nižšou imunitou môžu mať alergickú reakciu, ak skonzumujú niečo, s čím sa ich organizmus ešte nestretol a pôsobí to na nich agresívnejšie. Jedálniček na mieru? >>

Na budovanie silného imunitného systému odporúčam konzumovať čo najviac našich prirodzených a sezónnych potravín v najvyššej kvalite v kombinácií s občasným príjmom aj exotických potravín. Inak povedané na štyri naše slovenské jablká jedno exotické mango.

Článok vyšiel aj v júlovom časopise Zdravie 🙂

Spaľujte osviežujúco: 5 letných nápojov, ktoré podporia chudnutie >>